To sú zvuky, ktoré sa ozývali zo značne opotrebovanej tesco tašky pohodenej v kríkoch sadu Janka Kráľa. Neviem posúdiť, koľko z deviatich mačacích životov ostalo v tej igelitke. Viem iba, že minimrňavé mačiatko, ktoré sme v nej objavili, by malo byť ešte minimálne dva mesiace pri maminke a to že sa nezadusilo je prekvapujúce.
Keďže som nemala nijaké informácie o tom, ako zachraňovať niečo také malé a krehké, nasledovala dlhá séria telefonátov.
Aaaaaaa, podarilo sa!
Mláďatko prežilo, a po mnohých strastiach konečne dostalo aj meno. Yuki je rozkošná mačička, ktorá však navždy ostane jemne excentrickým asociálom. Nemala totiž, ako sa to pri sirotách stáva, tú správnu výchovu. Bolo to šmatlavé neohrabané mačiatko. Počas prvých týždňov života pri ľuďoch sa vôbec nevedela identifikovať. Netušila, kto je, čo je a zrejme jej z toho všetkého vychádzalo jediné možné riešenie: „som človek“.
Svoj najobľúbenejší peliešok si prekvapivo našla v tesco igelitke pod kuchynským stolom – volali sme to spomienky na detstvo. Neprejavovala sa u nej žiadna mačacia odmeranosť či prefíkanosť. Namiesto ladného mačacieho pohybu dupala ako sloník, ak by sa mala živiť lovom, asi by zomrela od hladu, lebo všetky myši by tým dupotom vyplašila. Mohli sme si s ňou robiť čo sme chceli. Bezmedzne nám dôverovala. Všetko ju bavilo, ničoho sa nebála. Jej odvaha bola občas životu nebezpečná, napríklad keď sa chcela pohrať zo susedovie psom, známym svojou nenávisťou k celému mačaciemu rodu.
Rozhodli sme sa teda, že jej zoženieme mačaciu kamošku - vychovávateľku. A hneď sme sa dali do práce. Vyhliadli sme si krásne vychované, čistotné, tigrované, desaťtýždňové mačiatko Sabinku. Tá bola najskôr z Yuki v šoku – na to malé čudo totiž nefungovalo nič. Sabinke, ako dobre vychovanej mačacej slečinke, nešlo do hlavy napríklad to, že keď zasyčí, tak to malé čudo sa nebojí, ale kľudne otravuje ďalej. Absolútne pravdy, ktoré ju naučila maminka zrazu nefungovali, život bol iný a na toto drzé malé niečo, čo vyzerá a vonia ako mača nebola pripravená.
Po niekoľkých týždňoch sme však zbadali zaujímavé zmeny. Z nášho prítulného plyšáčika Yuki sa stala mačka! Konečne zistila, že nie je človek, ale niečo oveľa viac :). Pohyb sa viditeľne zladnil, Yuki nabrala na šarme a elegancii. A napriek tomu, že je stále nadpriemerne prítulnou mačičkou, sme u nej pobadali väčší odstup od ľudí a našťastie aj od psov.
Pri mačacích hrách so Sabinkou nabrala mrštnosť, ale aj rešpekt. Predtým, pri hrách s nami, si vôbec neuvedomovala, že jej zúbky a drápky môžu druhému spôsobovať bolesť. Teraz ich vie krásne regulovať. Je opatrnejšia, jemnejšia a zdá sa, že je oveľa šťastnejšia.
No nielen Yuki dostáva lekcie. Mačičky si krásne povymieňali svoje vedomosti. Sabinka je odvážnejšia a konečne začala dôverovať ľudom... dokonca sa mi zdá, že je trošku šmatlavejšia :)
Učím sa od nich veru aj ja: minimálne sa mi znova potvrdilo, aké dôležité je mať od útleho detstva dobrú výchovu, láskavý domov, priateľov, chutné jedlo a čistý záchodík ;) Želala by som to nielen mačičkám, ale aj všetkým ľuďom.
Ak máte chuť a odvahu na nový vzťah, kuknite stránku www.mackysos.sk, je tam kopec inšpirácie :)